EIB na Slovensku financuje plyn, u susedov obnoviteľné zdroje

10 November 2011, Euractiv Slovakia

Z prostriedkov európskych bánk by sa pri Žiline mala postaviť kogeneračná plynová elektráreň. Neziskové organizácie i obyvatelia však upozorňujú na neexistujúce environmentálne zhodnotenie a neefektívnosť vynaložených prostriedkov.

„Európska investičná banka financuje plynovú tepláreň a elektráreň z peňazí, ktoré by mali smerovať do podpory obnoviteľných zdrojov energie. Namiesto toho však banka touto investíciou prehĺbi závislosť Slovenska na fosílnych palivách a spôsobí ďalší nárast emisií oxidu uhličitého. Banka tak nekoná v súlade s prioritami fondu ani s dlhodobými energetickými cieľmi Európskej únie,“ uviedla Irena Jenčová z občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA, ktorá je zároveň národnou koordinátorkou Opens external link in new windowCEE Bankwatch Network.

Sieť sa snaží monitorovať medzinárodné finančné inštitúcie (najmä EIB, EBOR) a poukazuje na environmentálne a sociálne aspekty projektov podporených z peňazí daňových poplatníkov EÚ.

Kogeneračný zdroj v mestskej časti Žilina v Považskom Chlmci by mal spaľovať zemný plyn a v desiatich jednotkách s výkonom 4 MW z neho vyrábať elektrickú a tepelnú energiu. Proti elektrárni s plánovaným 39 metrov vysokým komínom protestujú miestni obyvatelia od roku 2007.

Podpora fosílnych alebo obnoviteľných zdrojov?

Výstavbu elektrárne realizuje spoločnosť Alfa Power, a.s., ktorej hlavným akcionárom je luxemburská spoločnosť Z CHP S.à r.l.. Tú vlastní EnerCap Power Fund, ktorého celkové imanie dosiahlo 100 miliónov eur a jeho hlavným cieľom je podporovať obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť v strednej a východnej Európe. Do fondu pritom 25 miliónov investovala Európska investičná banka (EIB), ďalších 25 miliónov eur Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR).

Ako pre EurActiv vysvetlila Irena Jenčová „až polovicu fondu vlastnia medzinárodné finančné inštitúcie, ktoré by mali podliehať verejnej kontrole.“ Dodala, že podľa projektové zámeru by náklady na elektráreň mali dosiahnuť 56 miliónov eur. „Keďže je to podielový fond, rátam, že podiel EIB v samotnej investícii je štvrtinový, teda 14,1 milióna eur. Je to však len odhad, pretože banka sa pri žiadosti o podobné informácie odvoláva na to, že podliehajú bankovému tajomstvu,“ dodala.

Zatiaľčo na Slovensku investuje EnerCap do elektrárne na fosílne palivo, v okolitých krajinách sa zameral na obnoviteľné zdroje – veterné parky v Poľsku, Chorvátsku a Českej republike. V ČR taktiež financuje solárny park a projekt na využívanie biomasy.

Okrem podpory prostredníctvom tohto fondu, EIB v marci Opens external link in new windowschválila podporu pre plynovodné prepojenie Slovenska s Maďarskom.

OZ: K znečisteniu vody a pôdy sa pridajú aj splodiny a hluk

Občianske a environmentálne organizácie upozorňujú, že plynová elektráreň bude ďalšou záťažou pre životné prostredie v tejto mestskej časti. Miestni obyvatelia poukázali na to, že hoci spísali petíciu, dali podnety na súd, žiadali zrušenie konania a odvolávali sa proti rozhodnutiam slovenských úradov, proces povoľovania elektrárne pokračuje. Krajský stavebný úrad v Žiline pred pár dňami potvrdil platnosť územného rozhodnutia na umiestnenie kontroverznej elektrárne.

„Elektráreň bude stáť blízko Hričovskej priehrady, 200 metrov od strednej školy a len v o niečo väčšej vzdialenosti od rodinných domov,“ uviedla Anna Smikoňová z OZ Budúcnosť Považského Chlmca. „Skládka odpadu nám ničí pôdu i podzemné vody a teraz hrozí, že sa k tomu pridajú aj splodiny a hluk z plynovej elektrárne. Pre výstavbu plynovodu nám chcú vyrúbať dva kilometre dlhý pás lesa.“

Kvôli spomínanej skládke pritom Európska komisia už Opens external link in new windowpodala na Slovensko žalobu na Súdny dvor EÚ. Zdôvodnila to tým, že SR nezabezpečila, aby skládka odpadu v Považskom Chlmci výrazne nepoškodzovala životné prostredie podľa smernice 1999/31/ES. Chýbali totiž viaceré vyžiadané dokumenty o požiadavkách na kontrolu vôd, riešenie priesakov zo skládky, ochranu pôdy a vody, o manažmente vznikajúcich plynov a nebezpečenstiev a nápravných opatreniach.

Len nedávno mesto Žilina Opens external link in new windowoznámilo, že skládku chce zatvoriť do roku 2013 a začať s plnohodnotnou separáciu komunálneho odpadu.

Jedna elektráreň – viacero stavieb

Investor zámer rozdelil na viacero stavieb. Ako upozornila organizácia Priatelia Zeme-CEPA, vďaka tomu prešiel projekt povoľovacím procesom bez toho, aby musel zámer podrobiť posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Občania pritom žiadali, aby sa investičný zámer posudzoval ako celok – teda dve kogeneračné jednotky, plynovod, teplovod a sieť na odvedenie elektriny spoločne.

Európska komisia nás vo februári Opens external link in new windowupozornila aj na nedostatočné dodržiavanie predpisov EÚ o strategickom posudzovaní účinkov projektov na životné prostredie a vyčítala Slovensku, že národná legislatíva nezabezpečuje environmentálne posudzovanie všetkých plánov a programov štátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ktoré by mohli mať výrazný vplyv na životné prostredie.

Podľa zástupcov spoločnosti Alfa Power sa občania nemajú čoho obávať, lebo elektráreň bude spĺňať prísne európske aj domáce environmentálne normy a poukazujú na prínosy pre lokalitu – vznik 20 – 25 stálych pracovných miest po spustení elektrárne, priestor pre subdodávateľské firmy pri jej výstavbe i záujem investora financovať v Považskom Chlmci potrebné infraštruktúrne projekty.

„EIB by v čase krízy mala zvážiť, či investuje do sociálne, ekonomicky a environmentálne pochybného projektu akým je Cogen v Považskom Chlmci,“ uviedla Irena Jenčová. „Na riešenie energetických problémov má Európa veľmi obmedzené financie, mala by ich investovať predovšetkým do podpory energetických úspor a využívania obnoviteľných zdrojov energie a neplytvať peniaze daňových poplatníkov na problémové projekty, ktoré prispejú k ďalšiemu prehlbovaniu problémov v oblasti energetiky.“