Škodlivé projekty z balíka
4 August 2015, Pravda.sk
Nedávno Európsky parlament prijal hodnotiaci mechanizmus „scoreboard“, na základe ktorého sa bude rozhodovať o tom, ktoré projekty z plánovaného 315-miliardového Junckerovho balíčka alebo z Európskeho fondu pre strategické investície dostanú garancie z európskeho rozpočtu.
Junckerov plán predpokladá vyčlenenie 21 miliárd eur z rozpočtu EÚ a Európskej investičnej banky (EIB) vo forme záruk. To má prilákať súkromné investície v hodnote až 315 miliárd eur pre nové projekty do roku 2018. Fond bude financovať tie, ktoré podporia rast a zamestnanosť a považujú sa za riskantné z hľadiska ekonomickej návratnosti. Má ísť tiež o investície s tzv. pridanou európskou hodnotou – teda projekty významné pre úniu, ktoré by však jej členské štáty samy nedokázali pokryť.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sľuboval cielené investície, ktoré by vytvorili pracovné miesta, ale mandát fondu, ktorý koncom júna schválil europarlament, nič podobné nezaručuje. Dáva voľnú ruku EIB, aby pokračovala v tom, čo robila vždy – investície do obrovských infraštruktúrnych projektov a podpora veľkých firiem. Nový fond bude ručiť za súkromné investície verejnými peniazmi, zatiaľ čo prípadné straty budú hradiť všetci občania EÚ. Je znepokojujúce, že sa nevytvoril žiadny priamy verejný kontrolný mechanizmus. A tak sa EIB bude za svoje investície zodpovedať Európskemu parlamentu len ex¤post prostredníctvom výročnej správy.
Komisia vylúčila Slatinku z financovania eurofondov preto, lebo by jej realizácia odporovala smerniciam EÚ o ochrane prírody.
Irena Jenčová
Obavy tiež vzbudzuje spôsob výberu projektov. Bol nielen netransparentný, ale chýbala aj akékoľvek verejná diskusia o tom, na čo by sa tieto peniaze mohli na Slovensku využiť. Letmý pohľad na slovenský zásobník projektov, ktoré tam nominovali jednotlivé ministerstvá, svedčí o tom, že ich prínos pre rast a zamestnanosť je otázny. V mnohých prípadoch navyše hrozia negatívne vplyvy na životné prostredie.
Ide napríklad o „mamutí“ projekt Vážska vodná cesta, kontroverzné priehrady Tichý Potok a Sereď, ropovod Bratislava – Schwechat, ktorý ohrozuje zásoby pitnej vody na západnom Slovensku, či diskutovaný úsek diaľnice D1 Turany – Hubová. Presunuté doň boli aj projekty, ktoré odmietla financovať Európska komisia z eurofondov. Napríklad vodné dielo Slatinka, ktoré sa plánuje už viac ako 50 rokov medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou.
Podľa tohto projektu by mala byť úplne zatopená dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo dvanásť kilometrov dlhé údolie rieky Slatiny, ktoré je na Slovensku posledným meandrujúcim stredohorským údolím nedotknutým dopravnými stavbami a produktovodmi. V zátopovom území by zanikli alebo by sa vážne narušili prinajmenšom štyri z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné prírodné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií.
Výstavbou tejto priehrady by došlo k likvidácii biokoridoru regionálneho významu. Konečným dôsledkom realizácie vodného diela a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia. Z ekonomického hľadiska by výstavba znamenala odčerpanie finančných prostriedkov, ktoré chýbajú v iných rezortoch a ktoré by sa mohli využiť efektívnejšie.
Európska komisia v roku 2013 vylúčila Slatinku z financovania eurofondov preto, lebo by jej realizácia odporovala smerniciam EÚ o ochrane prírody a bola by v rozpore s cieľmi operačného programu Kvalita životného prostredia, z ktorého sa mala financovať. Preto je zvláštne, že toto vodné dielo v súčasnosti opäť figuruje medzi projektmi, ktoré majú dostať podporu verejných financií únie.