Západný Balkán nevyužíva potenciál vetra, do uhlia investuje dvojnásobok
31 May 2016, Energia
Investičné náklady na výstavbu uhoľných elektrární sa pohybujú na úrovni 4,5 miliárd eur, pričom väčšina pochádza z verejných zdrojov. Projekty veterných parkov si vyžiadajú 1,89 miliárd a postavia ich prevažne súkromní investori.
Balkánsky trend je tak v kontraste so situáciou v Európskej únii. Väčšina krajín už do budúcnosti s výstavbou nových fosílnych zdrojov nepočíta, sedem z nich nevyrába energiu z uhlia už dnes. Ako ďalej upozorňuje CEE Bankwatch, vlani sa v krajinách EÚ postavilo 12,8 GW inštalovaného výkonu veterných parkov. Energia z vetra sa tak aktuálne môže podieľať na výrobe 11,4 % spotreby elektriny v EÚ za predpokladu, že sú v priebehu roka ideálne veterné podmienky. Krajiny západného Balkánu uprednostňujú uhlie pred obnoviteľnými zdrojmi energie. V zozname plánovaných investícií je inštalovaný výkon uhoľných elektrární viac než dvojnásobný v porovnaní s veternými parkmi, väčšina je navyše financovaná z verejných zdrojov. Vyplýva to z najnovšej analýzy medzinárodnej siete mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network.
Krajiny západného Balkánu sa pri vstupe do EÚ zaviazali, že do roku 2020 zvýšia podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Vlády jednotlivých krajín napriek tomu, že región má ideálne podmienky pre veternú energiu, stále favorizujú tepelné elektrárne spaľujúce uhlie. Podľa organizácie CEE Bankwatch Network sa plánujú postaviť uhoľné zdroje s celkovým inštalovaným výkonom 2800 MW, kým prírastok veterných parkov dosiahne iba 1166 MW.
Regulačné prekážky
Západný Balkán je pre investorov do zelenej energie lákadlom. Prírodné podmienky prajú veternej energii. Stabilná rýchlosť vetra je dôsledkom rozdielov teploty a tlaku vzduchu medzi Jadranským morom a hornatejším vnútrozemím.
No potenciálni investori nemajú ustlané na ružiach. Vlády štátov nastavili pre obnoviteľnú energiu regulačné obmedzenia, najmä pokiaľ ide o maximálnu inštalovanú kapacitu, dokedy bude štát garantovať systém výkupných cien (tzv. feed-in tariffs). V Srbsku je horný limit pripájania veterných elektrární do sústavy 500 MW do roku 2020, v Bosne a Hercegovine dosiahnutie inštalovaného výkonu 350 MW do roku 2019.
V súčasnosti majú Srbsko a Macedónsko v prevádzke po jednej veternej farme, elektráreň Kula s inštalovaným výkonom 9,9 MW a Bogdanci 1 s výkonom 36,8 MW. Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Albánsko veternú elektráreň zatiaľ nemajú.
Napriek preferencii štátnych orgánov to však neznamená, že pripravované uhoľné elektrárne nemajú problémy s financovaním. Iba jeden zo srbských projektov, konkrétne elektráreň Kostolac B3, má podpísanú zmluvu s čínskou Exim Bankou. V prípade ďalších štyroch srbských elektrární nie sú k dispozícii potrebné environmentálne povolenia, či už z dôvodu nevypracovania zámerov v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) resp. vypršaniu ich platnosti.
Omeškanie výstavby tepelných elektrární sú podľa ekológov šancou, aby vlády západného Balkánu prehodnotili podobu svojich energetických mixov. „Ak sú naozaj odhodlaní využívať lokálne zdroje energie, mali by to dokázať zvýšením úsilia v oblasti energetických úspor a umožniť pripojiť do siete viac fotovoltaických a veterných elektrární,“ zdôraznil environmentálny aktivista Igor Kalaba z Centra pre životné prostredie v Bosne a Hercegovine.
