Naše predsedníctvo za solidaritu

14 July 2016, Pravda.sk

Začiatkom júla začalo Slovensko predsedať Rade Európskej únie. Uprostred politických turbulencií nielen u nás doma, ale aj v Európe sa slovenská vláda rozhodla podporiť zaznamenaniahodné nástroje ekonomickej politiky.

Čítanie zoznamu politických priorít čitateľa či čitateľku v niektorých ohľadoch až príjemne prekvapí. Hoci podľa medializovaného obrazu vláda v tejto chvíli vyzerá ako banda zlodejov, ktorí si navzájom kryjú chrbát, zdá sa, že zároveň je táto vláda schopná prísť aj s progresívnymi návrhmi. To, čo sa začalo ako dočasné riešenie finančnej krízy v Grécku, Írsku a Portugalsku, možno nakoniec skončí ako omnoho solidárnejšia fiškálna únia.
Fiškálna únia

Fiškálna únia obsahuje niekoľko rôznych prvkov a zdá sa, že slovenské predsedníctvo bude podporovať kľúčový krok vpred. V prvom rade takáto únia zahŕňa tzv. Pakt stability a rastu obsahujúci regule ako vyrovnaný rozpočet alebo nízky verejný dlh. Druhou súčasťou je tzv. euroval, ktorý má zabrániť vzniku finančnej krízy.

Ak niektorá z krajín nie je schopná splácať svoj dlh a súkromné banky jej nechcú požičať, môže sa uchádzať o európsku pomoc v rámci eurovalu. Tretím prvkom fiškálnej únie je zdieľané garantovanie spoločného dlhu. K nemu do istej miery došlo, keď Európska centrálna banka minulý rok začala skupovať štátne dlhopisy, aby oživila hospodársky rast prostredníctvom tzv. kvantitatívneho uvoľňovania.

Fiškálna únia však naozaj začína fungovať až s finančnými transfermi medzi krajinami. V EÚ existujú štrukturálne a regionálne fondy, ktoré stavajú niektoré naše diaľnice alebo opravujú naše školy, tieto zdroje však nie sú naviazané na národné rozpočty a ich fungovanie v rámci hospodárskeho cy­klu.

Novým nástrojom, ktorého fanúšikmi sú okrem slovenskej vlády aj francúzsky a taliansky minister financií, je tzv. Európske poistenie v nezamestnanosti. Táto schéma predpokladá spoločný rozpočet, ktorý by finančne podporil niektorých nezamestnaných v krajinách nachádzajúcich sa v hospodárskej krí­ze.

Náklady spojené s náhlym nárastom nezamestnanosti by boli dočasne hradené z celoúniového a nielen národného rozpočtu. Ak by takýto návrh v prospech hlbšej integrácie prešiel, tú časť európskych nezamestnaných, ktorých nezamestnanosť bola spôsobená krízou, by podporili napríklad nemeckí daňoví poplatníci. A naopak, ak by sa napríklad Fínsko dostalo do recesie a Slovensko by stále ekonomicky rástlo, my by sme platili za časť fínskych nezamestnaných.

Podobná schéma existuje v Spojených štátoch. Počas finančnej krízy medzi rokmi 2008 – 2011 poskytlo federálne poistenie podporu jednotlivým štátom v USA v priemere vo výške 0,4 % HDP.

Občanom strednej Európy kŕmeným neoliberálnou propagandou zrejme okamžite napadne otázka morálneho hazardu. Proti empiricky vyvrátenému stereotypu lenivého Gréka sa dá ďalej argumentovať dočasnosťou fiškálnych transferov a tým, že poistenie sa týka iba tých, ktorí prišli o zamestnanie pre hospodársku krízu a nie z dôvodu napríklad technologických zmi­en.
Problémom je hospodársky rast

Fiškálna únia tak celkovo posilňuje solidaritu medzi členskými štátmi a je skvelou správou, že slovenská vláda konečne raz stojí na progresívnej strane histórie. Je potrebné sa však opýtať, kam nás tento údajný pokrok zavedie. Je isto chvályhodné si navzájom v časoch krízy pomáhať, ale problémom je, že rámcom tejto pomoci ostáva kapitalistický systém vyžadujúci neprestajný rast.

Navrhovaná politika je spojená so slovenskou podporou Investičnému plánu pre Európu. Hlavnou úlohou plánu je investovať do hospodárstva a zaistiť tak rast. Celkový cieľ fiškálnej únie je podobný – makroekonomická stabilita, ktorá povedie k hospodárske­mu rastu.

Problémom je, že ekonomika sa na planéte s obmedzenými zdrojmi nemôže zväčšovať donekonečna. Napriek technologickému pokroku k tzv. absolútnemu oddeleniu rastu od tlaku na životné prostredie nedochádza. Jednoducho povedané, čím viac rastieme, tým viac ničíme planétu. Navyše sa zdá, že kapitalizmus nedokáže bez rastu fungovať.

Je pravda, že spomínaný investičný plán má investovať do technologických zlepšení, ale podľa organizácie Bankwatch Európska investičná banka, ktorá spravuje jeho kľúčovú časť, v rokoch 2013 – 2015 európskej energetickej transformácii viac kládla prekážky, ako by ju podporovala. Ak by to však bolo aj naopak, tak banka, ako aj fiškálna únia majú jeden hlavný cieľ – hospodársky rast.

V tomto zmysle je podpora fiškálnej únii príjemným prekvapením v rámci omnoho problematickejšieho rámca svetového kapitalistického systému. Ťažko možno čakať, že vláda, v ktorej dominujú sociálni demokrati, bude zvádzať revolučné boje.

Zásadnejšie kroky smerom k rozmanitejšej ekonomike s menšou spotrebou by však mohli postupne viesť k omnoho výraznejším zmenám, a tým by si mohli získať aj radikálnejšie naladených kritikov ekonomickej politiky súčasnej vlády.