EÚ nepriamo poskytne ruskému Lukoilu miliardovú pôžičku

7 August 2015, EurActiv.sk

Na rozvoj azerbajdžanského ťažobného poľa dostane ruská spoločnosť pôžičku od Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Ázijskej rozvojovej banky a konzorcia bánk. Mimovládkam sa to nepáči.

Konzorcium bánk na čele s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) a ruský Lukoil Overseas Shah Deniz dnes (7.august) v Baku podpísali zmluvu o 12 ročnej pôžičke v hodnote 1 miliardy dolárov na rozvoj ťažby zemného plynu v azerbajdžanskom poli Shah Deniz II. Informoval o tom portál Opens external link in new windowAzeri News.

Shah Deniz II je najväčším azerbajdžanským ťažobným poľom s 1,2 biliónmi kubických metrov odhadovaných zásob zemného plynu, ktoré sú kľúčové pre zásobovanie prioritného plynovodného projektu Južný koridor.

Pole rozvíja konzorcium medzinárodných spoločností. Najväčší podiel má britská spoločnosť BP. Azerbajdžanská štátna firma SOCAR a ruský Lukoil Overseas Shah Deniz vlastní 10 percent.

Vyhýbanie sa sankciám?

Približne 560 miliónov dolárov poskytne ruskej spoločnosti EBOR spoločne s Ázijskou rozvojovou bankou a Čiernomorskou obchodnou a rozvojovou bankou. Zostávajúcu čiastku zapožičia na 10 rokov syndikát komerčných bánk pozostávajúci z ING banky, Bank of China, UniCredit a Societe General prostredníctvom úverového programu EBOR.

Mimovládne organizácie však v poskytnutí pôžičky vidia zásadný problém. „Lukoil je ruská spoločnosť so slabými environmentálnymi a bezpečnostnými štandardmi. Od krízy na Ukrajine je veľmi ťažké ospravedlniť podporu ruskej energetickej spoločnosti z verejných peňazí EÚ,“ povedala Irena Jenčová z CEE Bankwatch.

EÚ, Európska investičná banka
a jednotlivé členské štáty EÚ vlastnia približne Opens external link in new window62,8 % kapitálu EBOR. Desaťpercentný podiel vlastní EÚ aj v Ázijskej rozvojovej banke.

Lukoil Overseas Shah Deniz je dcérskou spoločnosťou druhej najväčšej ruskej spoločnosti obchodujúcej so zemným plynom a ropou Lukoil. Spoločnosť sa menovite nachádza napríklad na americkom sankčnom liste.

Ruské spoločnosti majú na základe európskych sankcií, ktoré boli na Rusko
uvalené po anexii Krymu obmedzený prístup k financovaniu svojich projektov.

„Na túto pôžičku Lukoilu sa nevzťahujú sankcie EÚ ani USA
keďže samotná operácia sa bude odohrávať mimo územia Ruska a na investície v Azerbajdžane sankcie neplatia,“ vysvetlila Jenčová.

Obvinenia z daňových únikov

Skupina Lukoil čelí v únii rozsiahlemu vyšetrovaniu. Rumunský prokurátor v pondelok (3. august) obvinil generálneho riaditeľa a troch ďalších úradníkov rafinérie Lukiol Petrotel z prania špinavých peňazí a daňových únikov v rumunskom meste Ploješť.

„V rokoch 2011-2014 obvinení … vedome použili aktíva spoločnosti v rozpore s jej záujmami a zvýhodnili ďalšie spoločnosti, v ktorých majú priamy alebo nepriamy podiel,“ citovala prokurátora agentúraOpens external link in new window Reuters. Schéma sa má týkať obchodu s ropu, ktorú mali vyvážať za nižšie ako trhové ceny, čím spoločnosti spôsobili stratu vo výške 93 miliónov eur.

Prokurátor už v rámci vyšetrovania zabavil aktíva Holdingu skupiny Lukoil so sídlom v Holandsku vo výške 2 miliardy eur a požiadal britské autority, aby zmrazili bankové účty skupiny v Británii.

Lukoil obvinenia popiera. Minulý mesiac sa dokonca Opens external link in new windowobrátil na Európsku komisiu so žiadosťou o pomoc. Hovorkyňa podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča pre EurActiv potvrdila, že eurokomisár list odbržal, ďalej však nechcela vec komentovať. Je však nepravdepodobné, že by Komisia v tomto prípade zakročila, keďže ide o právomoci nezávislých súdov.